14. a 15. deň po...

Dnes bolo na programe vyťahovanie stehov + kontrola, samozrejme aj rehabilitácia... Na moje prekvapenie a ešte väčšie rehabilitačnej sestry bolo konštatovanie, že žiadna elektrika a podobné výdobytky sa nemôžu aplikovať, keď sú implantované titánové časti do tela... Doktor, ktorý ma operoval dnes z neviem akých príčin neordinoval. Stehy vytiahli, troška nepríjemný pocit, podobný hadičke s drenážou, ale našťastie tam nebolo cítiť ten podtlak... Kontrola sa posúva o týždeň...
Deň potom som sa už dostal aj k šoférovaniu, celkom to ide, len si zvyknúť na niektoré pohyby...
Čo sa týka hybnosti, v sede 90°, išlo by aj viac, ale na odporúčanie doktora sa viac zatiaľ nepokúšam. Na bruchu dám tak 85°, takže ešte kúsoček. Barle ešte používam, ale keď mám ortézu, chôdza mi už celkom ide aj bez nich, bez ortézy to je trocha zložitejšie...

11. a 12. deň po...

Po dobratí včeličiek proti trombóze som úspešne nadobro zhodil obväzy, odteraz fačujem len koleno. Stehno je dosť v úbohom stave, ale dúfam, že sa opäť pekne vytrénuje. Noha začína hrať rôznymi farbami, čo je podľa mojej rehabilitačnej sestry dobre, že aspoň vidno, že koleno odteká. Stále cvičím tie isté cviky, dopĺňam prechádzkami, večer ľadujem. Cítim, že by som zvládol aj predkopávanie, ale rehabilitačná to zatiaľ neodporúča, že je to ešte veľká páka na koleno. Dávky Wobenzymu som stiahol na polovicu...

10. deň po...

Nohu na bruchu zodvihnem o 10° viac, v sede som dosiahol doporučené maximálne zohnutie nohy na 90° tak som rád... Ešte radšej som, že dnes si pichám poslednú včeličku proti trombóze, zajtra si už môžem konečne odfačovať nohy :-)

9. deň po...

Dnes na rehabilitáciách prišlo na rad meranie, stehno operovanej nohy mám o 2 cm tenšie, priemer kolena je o 2 cm hrubšie, v sede zohnem koleno na 90°, na bruchu ho zodvihnem na 50°. Opäť mi dneskajšie rehabilitácie citeľne pomohli a mohlo sa ísť do práce :-)...

7. a 8. deň po...

Tak prvý-krát sa ide na rehabilitácie, dostanem nejakú elektriku na opuch, ktorý nie je nejaký extra veľký, potom masáže a pomalé rozhýbavanie kolena... Cítil som, že mi to veľmi pomáha... V robote všetko v pohode...
Streda je sviatok, tak oddychujem po dvoch náročných dňoch :-)

6. deň po...

Pondelok, hurá do práce :-) Síce som hľadal v robote tú vhodnú polohu skoro dve hodiny, ale nakoniec sa to dalo vydržať. Objednal som sa na rehabilitácie, takže každé ráno pred robotou budem navštevovať rehabilitačnú sestru... Večer to koleno bolo asi trochu viac popuchnuté, ale vykladanie a ľadovanie mu pomohlo... Koleno ohnem v sede tak 80°.

4. a 5. deň po...

Prišiel víkend poväčšine vylihujem, cvičím a napínam koleno ako predošlí deň, v nedeľu som išiel na prechádzku do parku, celkom to dalo zabrať :-), ale som rád, že som sa prešiel... samozrejme večer ľadovanie, vykladanie nohy...

3. deň po...

Dnes bol hlavným bodom dňa prevez a návšteva doktora. Do auta som sa už poskladal na predné sedadlo. Prevez prebehol v poriadku, opuch zodpovedal operačnému zákroku. Doktorovi som sa posťažoval, ze neviem zodvihnúť nohu, on ma však presvedčil, že viem, ľahol som si na stôl a zodvihol mi ju s tým, že nech ju sám udržím vo vzduchu... a udržal som, dokonca nebol problém s ňou cvičiť. Všetko je to len o hlave :-) Od dnešného dňa pridávam dvíhanie nohy v priamom a i bočnom smere... Takisto napínanie kvadricepsu i "zatláčanie nohy do podložky" tzv. vystieranie. Samozrejme vykladanie nohy nad úroveň srdca a večer i ľadovanie nadkolenia i podkolenia... Masírovanie nohy mojou priateľkou je to najlepšie a najpríjemnejšie pre mňa i pre nohu... :-)
Ortézu už doma nenosím vôbec, ale všade mimo bytu si ju dávam...

Odporúčané cviky

2. deň po...

Zas je to o kúsok lepšie :-)... ale stále musím poprosiť o pomoc moju priateľku. Nohu zohnem v sede tak do 45°. Jedine cviky čo robím je pohyb nohou v členku vpred a vzad a krúženie v oblasti členka... Ortézu nosím stále, jedine v noci dávam dole...

1. deň po...

Ráno som sa prebral na príchod sestričky, dostal som opäť fajnoty do žíl, prišiel aj doktor kuknúť, ci je všetko v poriadku a oznámil mi, že do hodinky môžem ísť domov :-). Prišla rehabilitačná sestra, trošku rozhýbala koleno, ukázala nejaké cviky, ktoré mám zatiaľ praktizovať. Doniesli mi ortézu, ktorú sme horko-ťažko nainštalovali a šups na nohy za pomoci sestričiek. Dostal som francúzske barle a išiel som sa poprechádzať, aby sa drenáž ešte trochu naplnila, ale nebolo tam toho veľa. Potom prišlo povestné vyberanie hadičky s drenážou a prevez. Nebolo to také hrozné :-). Medzitým prišla moja priateľka, poobliekali ma a mohli sme ísť... Prvá jazda auto bola na zadných sedadlách, dopredu som nevedel nejak poskladať... Doma som tak akurát zaľahol a polohoval nohu, samozrejme všetko za asistencie mojej priateľky, nevedel som nohu sám zodvihnúť, hybnosť v sede bola tak maximálne 30°. Prvá noc doma nebola taká dobrá ako na klinike, každú hodinku-dve som sa musel prejsť a nanovo napolohovať, najlepšie mi bolo, keď som mal pätu zodvihnutú, lebo tá mi najčastejšie trpla...

Deň operácie

Tak prišiel deň D, presun na kliniku, prezlečenie sa do pyžamka s holou riťkou, meranie teploty, tlaku, nejaké tie tabletky na ukľudnenie žalúdka a oblbováky. Wobenym v deň operácie sa neužíva. Zavedenie ihly pre infúzie, ofačovanie zdravej nohy, pohovor s anesteziológom, presun na predoperačnú sálu, ešte posledné upresňovanie priebehu operácie s operatérom a išlo sa na to. Na operačnej sále zima neskutočná, zaspal som ale za chvíľku :-). Prebral som sa po štyroch hodinách v pooperačnej izbe, s triaškou a v ústach som mal ako po dobrej chlastačke :-). Mal som na sebe elektrickú deku, takže triaška rýchlo prešla. Bol som ešte pod drobnohľadom sestričiek, jediné čo som registroval bolo, že mám nejaký vysoký tep. Noha nejak nebolela, prstami som vedel hýbať, tak som spokojne oddychoval ďalej. Po hodinke prišiel presun na izbu, povinné telefonáty, návšteva priateľky a už tu bol večer. Noha nebolela, len nájsť tu správnu polohu bolo asi najťažšie. Do žíl som dostával kadejaké dobroty, neskôr aj prvú podkožnú včeličku proti trombóze. Prišla únava, tak som v pohode zaspal a celkom som bol prekvapený, že som prespal až do rána...

Video1: Anterior Cruciate Ligament (ACL) Reconstruction Animation,

Dr. Bertram Zarins, MD

Video2: priebeh plastiky nazivo

Hľadanie doktora

Diagnóza bola určená, postup liečby takisto. Aj napriek tomu som si to chcel dať potvrdiť niekým iným doktorom. Moja teta pracuje v Martinskej fakultnej nemocnici, tak som išiel tam. Povedali mi to isté, roztrhnutý vaz i menisky, tiež operovať na dva razy (resp. tri s vyberaním šróbov), čo mi nebolo dosť po vôli, nechápal som, prečo to chcú tak drobiť na viac operácií, najmä keď som sa dočítal, že je to možné urobiť naraz. Naštastie som stretol kamarátku, ktorá má dlhodobé problémy s kolenami, odporučila mi ďalšieho doktora z Bratislavy. Perfektne mi všetko povysvetľoval aj z vlastných skúseností, nakoľko sám nemá ACL. A najmä prišiel s tým, že by mi to spravil všetko na jeden-krát. Problém v tom nevidel, nakoľko noha bola pevná, dostatočne ohybná. Predsa len ďalšia narkóza, ďalší proces rehabilitácie. Za zmienku tiež stojí, že medzi operáciami sa môžu už zreparované menisky opäť poškodiť podvrtnutím kolena. Ako protiargument môže byť to, že sa po tej prvej operácií môže pacient rozhodnúť, že plastiku nechce a prispôsobí tomu svoj aktívny život. Už som bol teda rozhodnutý komu sa zverím, už len si dobre premyslieť, či naozaj spraviť tú plastiku. Nakoniec som sa rozhodol aj pre plastiku, padol termín operácie a už len čakať. Najprv to bol strach, potom som sa aj tešil, opať strach...
Predoperačné vyšetrenia dopadli na výbornú, 3 dni pred operáciou som na odporúčanie mojej zlatej farmaceutičky mamičky začal brať Wobenzym a deň pred operáciou som si oholil nožičku... Teda baby, nezávidím Vám :-P

Úraz(y)

Kadejaké boľačky kolien boli stále, ako u každého, boli aj úrazy, napr. v roku 2006 som mal ísť aj na artroskopiu po páde pri sánkovaní :-), už som bol aj v nemocnici nejaký ten deň, lenže pre rôzne okolnosti ma neoperovali, ale behom roka som sa dostal opäť "do formy" :-). Ako sa hovorí, športovať treba stále, ale keď je zle s kolenom, tak treba ešte viac, aby spevnelo... všetko bolo relatívne v pohode až do januára 2010, kedy na futbale v telocvični sa mi tak trochu zaplietla noha s protihráčom a niečo puklo. Ale neprikladal som tomu žiadnu pozornosť, rozchodil som to, nič nenapuchlo, dal som si týždeň pauzu a išiel opäť na basketbal, ktorý tak milujem :-). No a to prišlo, pri blokovaní a následnom dopade to koleno nevydržalo, ruplo, bolesť neskutočná, aj slzička mi vyhrkla. Na pohotovosti som dostal Ibalgin a odporúčanie na navštívenie svojho ortopéda, keďže rontgen nič neukázal. Ortopéd pozrel a už ordinoval ako som očakával Condrosulf + nejaké tie rehabilitácie. Po troch mesiacoch opäť kontrola, otázka o koľko sa mi to zlepšilo a teraz pre zmenu som vyfasoval Glucomed. Zmenil som rehabilitačné stredisko, kde to bolo o 100% lepšie. Koleno pekne spevnelo, ale stále to nebolo ono. Skúsil som basketbal, to už bol máj a opäť sa mi podvrtlo koleno. Našťastie len tak zľahka, pokračoval som v rehabilitáciách a keď mi už aj tam ruplo v kolene, poslala ma doktorka z rehabilitácií na súkromnú kliniku. Hneď pri prvej návšteve a po aplikovaní kadejakých ich chvatov (lachman, pivot shift) mi bolo oznámené, že to bude roztrhnutý väz, poslali ma na magnetickú rezonanciu, ktorá to potvrdila + ukázala, že aj obidva menisky sú dosť vážne poškodené. Navrhnutá liečba: artroskopia, kde sa vyčistí koleno a následne po rehabilitácii podstúpim plastiku.